Ako otec dvoch detí, syna a dcéry, som strávil veľa času vymýšľaním rôznych hier a zábavy pre ne. Generačne patrím medzi tých šťastných, ktorí sme detstvo strávili bez telefónov, medzi kamarátmi na ulici s bicyklami a loptami. Nikdy sme sa nenudili, rodičia mali problém dostať nás domov. Aj vďaka tomu mi pri mojich deťoch nikdy nedošla fantázia. 

Všimol som si, že aj keď sme veľa cestovali po svete a navštevovali rôzne zábavné parky, ako Disneyland, Legoland, Tivoli, deti si užili atrakcie, majú krásne spomienky, ale niečo mi v celom koncepte chýbalo.

Dlho som premýšľal, čo by to mohlo byť. 

Deti sa tam nemali možnosť hrať s inými deťmi. 

Keď som si položil otázku: „Ako sa deti hrajú najradšej?”, dospel som k jednoznačnej odpovedi: „Na dospelých.”
Či už dievčatá chodia doma  v maminých topánkach, vyučujú svoje bábiky, operujú ich, alebo chlapci opravujú autá- najradšej v garáži s dospeláckymi nástrojmi.

Toto bol ten moment, ktorý začal písať príbeh Donovalkova.

Ako umožniť deťom hrať sa tak, ako to majú najradšej? Na dospelých, s dospeláckymi vecami v mini verzii. Tak, aby mali pocit, že sú v ozajstnom svete, v meste s cestami, autami, semafórmi, domami, školou, poštou, nemocnicou, kaderníctvom, autoumyvárkou… a to všetko si užívať nie sami, ale spolu s inými deťmi.

Začala dlhá cesta hľadania, premýšľania, vymýšľania, plánovania a samozrejme, zoháňania financií. Keďže som vymyslel niečo, čo ešte nikomu predtým vo svete nenapadlo, musel som sedem rokov od počiatočneného nápadu po slávnostné otvorenie prejsť sám, s podporou mojej rodiny. 

Postaviť celé mestečko obnášalo nájsť v prvom rade samotné domčeky, dopraviť ich na Slovensko, nájsť mini nábytok, miniatúrne vybavenie, položiť cesty….To všetko systémom pokus-omyl. Učenie sa na vlastných chybách stojí čas, energiu a peniaze, ale v konečnom dôsledku prináša vytúžené výsledky. Veľakrát počas celého procesu boli chvíle, kedy som to celé len vďaka podpore rodiny nevzdal.

Aj medzi mojimi vlastnými kamarátmi boli takí, ktorí sa chytali za hlavu, čo za bláznovstvo mi to napadlo.

Nedal som sa odradiť a dnes som hrdý na jedinečné mestečko, ktoré sa môže právom pýšiť označením: Hlavné mesto detí. Celodenný program zabezpečujú vyškolení animátori, s ktorými deti zvládnu napríklad vodičský preukaz, preukaz ekológa a iné. Veľmi sa tešia zvieratkám v našej mini zoo. V každom tematickom domčeku je k dispozícii plné vybavenie, aby hranie sa na dospelých bolo čo najzábavnejšie a najrealistickejšie. Rodičia môžu zatiaľ v kľude oddychovať na terase pri kávičke s výhľadom na krásnu panorámu donovalských kopcov. 

Bránami Donovalkova prešli už tisíce detí, ktoré sa kvôli jeho atmosfére radi opakovane vracajú.

Budem šťastný, ak raz do Donovalkova zavítajú deti našich prvých najmenších návštevníkov.

Botond Vajda – 24.12.2023